Ako bývalá vysoká manažérka v primárne mužskom svete rozumie ženám ako bola ona sama. Úspešným, odvážnym a silným, ktoré však tiež potrebujú podporu na ceste dosiahnutia svojho plného potenciálu. Pretože tie nikto neučí.
Veľa z nás žien je po pracovnej stránke veľmi úspešných, ale na druhej strane veľmi vyťažených. Žena, úspešná podnikateľka, manažérka, matka. Žena, hľadajúca rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Ako ju ale nájsť? Máš pre nás nejaké riešenie?
Čo sa týka rovnováhy medzi pracovným a osobným životom si myslím, že sa DÁ mať všetky tieto životy. A nielen, že sa to dá, ale že je to pre nás aj nevyhnutné. Ženy majú úžasný dar dávať svetu deti, ale majú aj iné hlboké dary, ktoré keby nedávali svetu tiež, spoločnosť by bola omnoho chudobnejšia. Platí tiež, že hlavným zákonom života je rast. Aj ženy musia rásť. Pracujem s mamičkami na materskej a ich hlavný problém je väčšinou to, že nemajú výzvy, nerastú. A to sa odráža aj vo vzťahu k sebe, k deťom, a hlavne k partnerovi.
Ako bývalá vysoká manažérka v primárne mužskom svete rozumie ženám ako bola ona sama. Úspešným, odvážnym a silným, ktoré však tiež potrebujú podporu na ceste dosiahnutia svojho plného potenciálu. Pretože tie nikto neučí.
“Vyberte si, ktoré aktivity sú pre vás naozaj dôležité a týkajú sa uspokojenia mysle (rast, práca, financie), srdca (láska, rodina), tela (pohyb a starostlivosť o seba) a duše (duchovný život, knihy, hlboké rozhovory..). Tie zaraďte do svojho dňa a týždňa. A na to ostatné si skúste nájsť pomoc alebo to delegovať – alebo sa na to vykašlite. Ja sama idem touto cestou, lebo robiť “všetko” nemusíme! Musíme robiť len to, čo naozaj úprimne chceme a potrebujeme. A tam jednoznačne patrí čas pre svoje telo a svoju dušu, čas v samote” radí Lucia.
Niektoré z nás máme problém s nájdením si takej práce, v ktorej budeme šťastné a môžeme sa v nej realizovať. Prípadne sú medzi nami aj také, ktoré by radi postúpili v práci. Existuje nejaký návod, rada na plnenie si svojho sna?
Nájsť si prácu, v ktorej sme šťastné a postúpiť v práci sú dve odlišné veci. Povedala by som, že práca, v ktorej budeme šťastné neexistuje. Šťastné môžeme byť vtedy, keď náš živia naše špeciálne schopnosti, naše dary, naša vášeň a vtedy to často nevoláme prácou. Taká základná technika je – pozrite sa na to, čo robíte vo svojom voľnom čase, keď vás nikto nevidí. Čo vtedy robíte a máte z toho radosť…? Prirodzene inklinujeme robiť to, čo je naše poslanie, len to nemusíme hneď vidieť.
O čo nás ľudia žiadajú o radu? Toto je kompas, ktorým smerom sa v hľadaní vybrať. Niekto to vie hneď, ale niekto to hľadá veľa rokov. Sme veľmi zmätené hlavne vtedy, keď sme sa počas života naučili niečo robiť dobre (stali sme sa lekárkou, ekonómkou, právničkou..), a síce nás to zásadne nevzrušuje, ale sme sa naučili byť v tom fakt dobré. To vie byť klamlivé, lebo často máte pocit, že keď vás za to chvália a dobre platia, tak aj vy cítite určité uspokojenie asi je to vaša cesta. Ale ono to tak byť nemusí.
Áno, situácie ako zmena kariéry, rozbeh úplne novej, rozpad vzťahu a prechod do nového, potreba presťahovať sa alebo čokoľvek podobné je niečo, na čo sa vo svojej práci sústreďujem. Sama som niekoľkokrát začínala od začiatku v rôznych prostrediach, krajinách a profesiách, takže tomu dobre rozumiem. Tu je najdôležitejšia zmena identity a mentálne nastavenie spojené so zmenou, ktorú chceme v našom živote vykonať. Tie nám robia často najväčšie problémy a brzdia nás v rozlete.
Lucia, ako z tvojho názvu vyplýva, že si Odvážna žena. Doteraz si bola úspešná riaditeľka, manažérka, expertka, šéfka, analytička, autorka. Prečo si sa po dobre rozbehnutej kariére rozhodla pre vlastnú cestu?
Lebo som vždy vedela, že jedného dňa chcem ísť vlastnou cestou. Je užitočné vedieť, čo sú naše najhlbšie hodnoty. Tou mojou je sloboda. Chcem byť paňou svojho vlastného času, financií a rozhodnutí. Druhou dôležitou vecou, ktorú sa mi podarilo rozpoznať a dať jej priestor, sú moje identity, ktoré som doteraz skôr potlačovala. Každá máme v sebe viac identít, ktoré používame podľa toho, v akom životnom štádiu alebo role sme. Bolo úžasné pracovať pre skvelých mužov a ženy, ale pre mňa čas “učňovstva” skončil a nastal čas vziať zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk. Ísť, doslova, s kožou na trh, sama za seba. Jedným dychom musím povedať, že je to náročná cesta a sprevádza ma ňou aj strach a obavy, neistota a pochybnosti, veď životné náklady – v mojom prípade dosť vysoké – nezmizli len preto, že idem novou cestou. Ale moje odhodlanie uspieť je hlboké a verím v to, do čoho som sa pustila. A keď vidím, ako moja práca prispieva k zmenám v živote iných ľudí, tak viem, že moja nová cesta za to stojí.
Si koučka, ktorá radí, ako byť šťastná, úspešná, spokojná a vyrovnaná. Presne taká ako aká si ty. Si aj osobná koučka. Akým spôsobom dokážeš človeku pomôcť ty? Prečo je takáto pomoc dôležitá?
Preto, lebo si často nevieme pomôcť sami. Najviac som sa v mojom živote pohla, keď som sa nezmierila s realitou, ktorú som žila, hľadala som odpovede, ako ju zmeniť a hľadala som pomoc u ľudí, ktorí vedeli v tej chvíli viac než ja. Vďaka svojmu prístupu som každé svoje “zlyhanie” alebo bolesť premenila na cennú lekciu, vďaka ktorej som rástla. Lebo bez toho sa stále točíme iba v kruhu. Poznáte to – priťahujete si a vyberáte si stále podobných partnerov alebo ľudí okolo seba, stále máte tie isté finančné alebo zdravotné problémy… to všetko má nejaký zmysel. Rozhovor s kamoškou je fajn, ale keď ona nie je fundovaná, tak nám môže poradiť veľmi zle. Osobní kouči nie sú dokonalí ľudia, ktorí majú perfektní život. Ale sú to zvyčajne ľudia, ktorí majú za sebou životné lekcie a pochopili ich. Uspeli a ďalej sa vzdelávajú v tom, aby mohli seba a iných ľudí nasmerovať na cestu k úspechu. Jednoducho povedané – kouči pomáhajú teóriu o tom, ako žiť šťastne a zdravo a spokojne prekladať do praxe, do konkrétnych krokov vo vašom konkrétnom živote. A to je veľká pomoc!
Radiť, usmerňovať v osobných veciach ako napríklad nie je ľahké. Sama musím mať tieto veci zažité. Ako sa povie, čím viac zažitých vecí, tým lepšie. Osobné skúsenosti a sebarozvoj je nevyhnutný. Ako je to v tvojom prípade?
Dnes máme okolo seba prístup k rôznym filozofiám o tom, ako máme šťastne a spokojne žiť. Sama som prečítala obrovské množstvo kníh, absolvovala veľa seminárov, workshopov, online aj osobných kurzov, osobných terapií. Prišla som na to, že sa často stane, že všetky tieto veci absolvujeme a niekoľko dní sme nadšené. Čakáme malý “zázrak”, zmenu v našom živote. Ale po pár dňoch nadšenie opadne, my sa vrátime do svojej rutiny, očakávaný “zázrak” sa nestane a my sme sklamané. Prečo? Je to preto, lebo nám chýba skúsenosť konzistentného a dlhodobého konania, ktorý nás privedie k výsledku. Nevieme AKO túto príťažlivú teóriu žiť. Kouč je človek, ktorý ju pochopil, žije ju a zároveň vám ju vie podať tak, aby ste ju vedeli žiť aj vy. V podstate hocikto, kto zvládol veľké životné výzvy opakovane a ovláda aj strategický background je kvalifikovaný koučovať.
Naopak to úplne neplatí. Koučing je o zákonitostiach života, ktoré nás v škole neučia – ktoré my učíme našich klientov na základe prežitých skúseností alebo skúseností iných ľudí.
Dobrý kouč osobných vzťahov nemusí byť nevyhnutne niekto, kto prežil 40 ročné manželstvo. Ale šťastné vzťahy žiť musí. V mojom veku nemôžem mať za sebou všetko, ale mám za sebou dosť opakovaných a rôznorodých skúseností s úspešnou premenou tejto teórie do praxe na sebe a iných – že viem, že mám ako koučka čo ponúknuť.
So svete biznisu ale aj kariére sa veľakrát stretávame s rôznymi prekážkami. Čo by si poradila, ako sa vyrovnať s neprajníčkami?
Prekážky sú fajn. Učia nás, rastieme s nimi. Ak sa dá, treba si ich rozmeniť na drobné, rozsekať na menšie kúsky a každý deň spracovať jeden-dva kúsky. Tak vieme zvládnuť prekážky, aj tie naozaj veľké. A čo sa týka neprajníčok – tomu sa asi nedá úplne vyhnúť.
Mám veľmi rada speváka Robbieho Wiliamsa, pre jeho texty. V piesni “Time on Earth” spieva práve o tom, ako chce vziať čas, ktorý má na zemi vymedzený a dať mu hlbší zmysel. A spieva tam tiež toto:
“Let’s fly higher than the mockingbirds. They won’t touch us way up here”. V preklade to znamená niečo ako “Vyleťme vyššie než tí, čo sa nám posmievajú. Tu, vysoko, na nás nedosiahnu.”
Najlepšia rada preto asi je – kašlite na ne a pracujte ďalej. Choďte svojou cestou. Čím vyššie sa vy dostanete, tým vám bude lepšie a neprajníčky už ani neuvidíte. A sem-tam prečistite svoje emócie, lebo môžeme byť odolné aké chceme, zlo, výsmech a negativita sa dotknú každého a každej z nás. To je ľudské.
About Author
