Elena Kohútiková: Viac žien vo vedení? Potrebujeme odvahu a zmenu myslenia.

„Bola to dlhá a náročná, no zároveň veľmi inšpirujúca cesta. Po vysokej škole som začínala ako úradníčka v ZŤS Dubnica nad Váhom, tam som sa mala možnosť priučiť korporátnej kultúre. Potom som osem rokov pracovala v základnom výskume – v SAV a dala som sa na diaľkové štúdium vedeckej ašpirantúry – tak sa vtedy volalo doktorandské štúdium. Po jeho ukončení som čoskoro prešla do Štátnej banky česko-slovenskej, kde som tiež začínala na pozícii referenta. Veľmi skoro nasledovalo rozdelenie republiky, vznik Slovenskej republiky a budovanie vlastnej menovej politiky. Postupne som sa vypracúvala vyššie v rebríčku a to aj tým, že som okrem vedomostí získavala aj manažérske skúsenosti.“

„Žiaľ, ani po mnohých rokoch na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Mnohokrát – a môj príklad to potvrdzuje – ak sa na vysoké pozície dostane žena a z akéhokoľvek dôvodu z pozície odíde, je nahrádzaná opäť mužským kolegom. Nevytvárame dostatočnú zásobáreň šikovných žien, ktoré by mohli na tieto vysoké manažérske pozície nastúpiť. Tam máme stále veľký dlh. Vidíme to aj vo vláde, aj v parlamente, že počet žien v týchto grémiách nezodpovedá podielu žien v spoločnosti, aj keď úplne vyvážený stav pravdepodobne nikdy nedosiahneme.“

„Dlho som proti kvótam bojovala a verila som, že sa myslenie v spoločnosti postupne začne meniť. No asi sa nejakému systému regulácie nevyhneme, dnes určitá regulácia platí pre nevýkonné funkcie pre kótované firmy na burze, v budúcnosti by to malo platiť aj na štátom vlastnené firmy a ostatné spoločnosti, aj pre vládu. Tu na Slovensku nemáme veľa firiem na burze, čiže príkladov veľa nenájdeme. Osobne pokladám za kľúčové, aby sa viacej žien objavovalo vo firmách buď štátom vlastnených, alebo s podielom štátneho vlastníctva. To by mohol byť signál, že to so spravodlivejším rodovým zastúpením vo vedení firiem myslíme vážne.“

„Musíme sa prestať na ženu pozerať ako na  muža. My máme stále tzv. „mužský“ model riadenia. Treba vytvárať podmienky najprv v spoločnosti a potom aj vo firmách, aby ženy čo najmenej trpeli dilemou – práca či rodina. Aby jednoducho dokázali skĺbiť prácu a rodinu bez toho (aj keď sa tomu úplne vyhnúť nedá), aby mali výčitky svedomia, že niektorú časť zanedbávajú. Aby mohli mať deti a zároveň zastávať zodpovedné funkcie. Na to potrebujú potrebnú infraštruktúru napr.: jasle, škôlky, ale aj potrebnú flexibilitu v pracovnej oblasti. Dlhá materská dovolenka oslabuje schopnosť ženy a dôveryhodnosť samu v seba pri budovaní kariéry. Aj tu by sa vyžadovala vyššia flexibilita, no tá samotná bez infraštruktúry a flexibilnejších pracovných podmienkach nepomôže.“

„Samozrejme, najbežnejšia aktivita je vytipovať si ženy, ktoré majú schopnosti a vôľu ísť vyššie a potom s nimi pracovať. Individuálny koučing je tým najjednoduchším, no zároveň i najdôležitejším krokom v procese budovania kariéry, získavanie sebavedomia – a to aj na príkladoch žien, ktoré týmto procesom už prešli. Vo VÚB banke sme mali projekt nazvaný „Kolegynka na slovíčko“, kde sme sa spolu so sociologičkou pýtali našich kolegýň rôzne otázky súvisiace s ich kariérou, osobným životom a rodinou a na základe vyhodnotenia týchto otázok a diskusií v špeciálne kreovaných skupinách, sme navrhovali predstavenstvu opatrenia, ktoré mali viesť k lepšej harmónii medzi prácou a rodinou.“

„Jednoduchý recept neexistuje. Prirodzený rešpekt som získavala tak, že som veľa študovala, vždy som bola pripravená na rokovania a postupne som sa stala istejšou i pri kladení otázok či vystupovaní v diskusii. Veľa napomôže i to, ak chodíme prednášať buď na školy, alebo na konferencie. Aj tam sa získava sebavedomie. Work-life balance v určitom období, keď má žena malé deti, sa dá dosiahnuť, u mňa to bolo na úkor koníčkov a voľného času. Ale to je prechodné obdobie, pokiaľ sú deti malé. Ak začneme viacej zapájať deti a partnera do domácich prác, aj tam si vieme „ukrojiť“ čas pre seba, prípadne pre prípravu do práce. Každá žena si to musí nastaviť individuálne, ale dá sa to. A paradoxne, a vysvetľujem to aj ženám, materstvo žene pomôže v mnohých ohľadoch aj pre vykonávanie vysokých manažérskych funkcií. Žena sa naučí pracovať s časom, určovať priority, rýchlo a efektívne rozhodovať, narábať s financiami. To všetko potrebuje aj pri vysokých manažérskych funkciách. Dokonca, niektoré ženy si počas materskej dopĺňajú vedomosti, napr. sa zdokonaľujú v cudzích jazykoch. Myslím si, že túto časť života ženy sme ešte dostatočne nedocenili.“

„Odkázala by som im, aby išli za svojim snom. Možno sa nesplní dnes ani zajtra, ale určite, ak pôjdu za ním dôsledne, tak sa im ten sen splní. Postupne, po malých krokoch, ale nezastať a ísť ďalej. „

„Diskriminačné je to, ak neurobím nič a potom iba plním kvóty bez ohľadu na to, či na to tá žena má alebo nemá. Ale ak so ženami pracujeme, ak im pomáhame prekonať určitý prirodzený strach z vysokých funkcií, potom sa to berie ako normálny proces a nikto to za diskrimináciu nebude považovať. Pretože tá žena na to bude mať nielen profesionálne, ale aj ľudsky. „

„To nie je jednoduchá otázka. V každom prípade by mali na sebe veľa pracovať, nebáť sa ísť do rizika a byť vytrvalé. Dať si dosiahnuteľné – viditeľné ciele medzi ciele, ktoré by nás mali doviesť ku konečnému cieľu. Pripravovať sa pravidelne a poctivo na  rokovania a nebáť sa povedať svoj názor alebo námet. Tak si postupne získajú rešpekt medzi kolegami. A mali by zostať ženami, nesnažiť sa preberať mužský prístup k manažovaniu. Iba vtedy budú uveriteľné.“

„Podľa mňa je v tom rozdiel a tak to má byť, iba vtedy sa z oboch systémov riadenia dosiahne vyššia pridaná hodnota. Žena prináša do riadenia aj viac intuície a odvahy – nemá problémy zobrať osobnú zodpovednosť za rozhodnutia a využiť aj ten svoj „šiesty“ zmysel.“

„Je to pravda. Ženy si menej veria (nie všetky, ale v priemere), obávajú sa zodpovednosti a zlyhania. A tiež toho, že nezvládnu rodinu a prácu zároveň. Muži tieto obavy nepociťujú, a ak áno, nedávajú ich najavo. A práve preto treba so ženami pracovať, budovať ich sebavedomie a naučiť ich čo najefektívnejšie pracovať s časom. Čas môže byť vynikajúcim priateľom pre ženy, lebo ich núti efektívne pracovať a rozhodovať, ale aj nepriateľom, pokiaľ ho „neosedláme“.“

„Určite som hrdá, ako sme zvládli vybudovanie Národnej banky Slovenska a zavedenie eura. Oboch týchto významných aktivít som sa zúčastnila a profesionálne to boli najkrajšie moje roky.“

„Boli aj také. Naučili ma, že nielen ja musím byť presvedčená o určitých krokoch, ale musím o tom lepšie presvedčiť aj kolegov a iných ľudí – čiže intenzívnejšej a efektívnejšej komunikácii pred každou veľkou zmenou. A tiež to, že prílišný perfekcionizmus na netrpezlivosť môžu byť viac na škodu ako na úžitok. Každý sme iný a treba sa u svojich kolegov naučiť budovať na tom, v čom sú silní. Tak dosiahneme úspech všetci.“

„Nie.“

„Áno, Edit Piaff a Marie Curie-Sklodowskú.“