Túžba po agilite vznikla ako reakcia na dlhé projekty, ktoré často skončili neúspechom, trvali oveľa dlhšie ako sa naplánovali a minuli viac zdrojov ako sa predpokladalo. Bola vyvolaná potrebou byť viac zákaznícky orientovaný a reagovať na meniace sa požiadavky a neistotu vo vývoji softvéru.
V roku 2001 sa zišla skupina softvérových inžinierov a ľudí aktívnych okolo vývoja produktov a dali dokopy Agile Manifesto, kde zhrnuli 12 princípov a 4 základné hodnoty, ktoré dali akýsi základ agilnému hnutiu. Dnes sa ale agilita netýka len firiem zaoberajúcich sa vývojom softvéru. Potreba adaptácie na nové podmienky, rýchle reagovanie a flexibilita, či orientácia na tvorbu hodnoty pre zákazníka sú žiadané v rôznych odvetviach.
Prečo organizácie chcú byť agilné?
Agilita ponúka cestu ako sa vyrovnať s neurčitosťou, mnohoznačnosťou a premenlivosťou problémov a okolitého prostredia. Komplexita a neistota prostredia, previazanosť systémov a tímov sú jedným z dôvodov prečo organizácie chcú byť agilné.
Ako konkrétne si to máme predstaviť ?
Agilita má rôzne vrstvy ako taká cibuľa. Často je vnímaná len vrstva nástrojov a praktík. Jedným takým najčastejšie používaným prístupom je napríklad Scrum. V Scrume vývojové multi-znalostné tímy úzko spolupracujú a vytvárajú produkt, nejakú hodnotu pre zákazníka. V pravidelných intervaloch tzv. šprintoch dodávajú produkt.
Scrum definuje špecifické role v tíme a rituály, ako sa má práca organizovať a monitorovať. Na konci šprintu napr. po 2 týždňoch, tím vyhodnotí svoju prácu a taktiež cez tzv. retrospektívu sa pozrie aj na príležitosti ako spoluprácu vylepšiť v tíme. Takto si vytvárajú učiacu sa organizáciu. A o to v agilite hlavne ide. Rýchlo sa učiť a prispôsobiť sa.
Agilita nie je tak veľmi o konkrétnych nástrojoch, ale o postojoch, hodnotách o celej kultúre ako organizácia pracuje. Má to svoje viac viditeľné prvky, ale skutočne dôležité sú tie menej viditeľné.
Aké organizácie by mali uvažovať o zlepšení svojej agility? Je to pre každého ?
Agilné prístupy nie sú všeliekom a nie každá organizácia, tím, či proces sa musí zmeniť (aspoň nateraz). Ale je len málo organizácií, ktorí to môžu úplne ignorovať. Žijeme naozaj v dobe, kde potreba učiť sa a prispôsobiť sa je nevyhnutná na prežitie. Kým je organizácia malá, je často agilná aj z prirodzenosti. Každý každého pozná, vzťahy sú blízke, vedia sa rýchlo dohodnúť. Ak je organizácia väčšia je to už zložitejšie. Zamestnanci sú organizovaní v tímoch a oddeleniach, ktoré často nevedia veľa o sebe, spolupráca zadrháva, je veľa plytvania v procesoch, čakanie na rôzne vstupy, či rozhodnutia, na požiadavky zákazníkov nestíhajú reagovať včas, inovácie viaznu a pod. Agilita nie je nejaký definitívny cieľ, ale je to cesta, ktorá potrebuje neustále vylepšovať a korigovať. Na zlyhanie a chyby sa pozerá ako na príležitosť rozvíjať sa a učiť sa.
Autorka článku: Diana Rusnáková. Diana Rusnáková je konzultantkou pre transformáciu organizácií. Zavádza lean a agilné praktiky a princípy v organizáciách, je taktiež školiteľom pre agilné a scrum praktiky a riadenie zmien. Viac o nej nájdete aj na jej webe: https://dianarusnakova.sk/
About Author
