24. septembra 2022

Byť alebo nebyť slovenským manažérom?

Nedávno som sa zúčastnila na odbornej konferencii v Rakúsku, ktorá sa zameriavala na obchodné vzťahy v multikultúrnom prostredí. Slovensko bolo na tejto konferencii označené ako jeden z najdôležitejších obchodných partnerov.

Položme si otázku: Vedia Slováci, aká je slovenská obchodná kultúra? Vieme, čo o nás hovoria odborné zdroje z oblasti medzikultúrnej komunikácie?
Keď sa zahraniční manažéri pripravujú na prácu na Slovensku, často si preštudujú krátke odporúčania vo forme tzv. Do’s and Dont’s. Mnohé časopisy a odborné publikácie často uvádzajú prestavanie slovenskej obchodnej kultúry s ohľadom na kultúrne dimenzie, ktoré spracoval Geert Hofstede.
Pozrime sa teda na to, ako je predstavená slovenská obchodná kultúra v porovnaní s rakúskou obchodnou kultúrou. Z čoho vychádzajú napríklad rakúski manažéri, ktorí prichádzajú na Slovensko.

Vzťahy medzi vedením a zamestnancami:
Výsledkom porovnania dimenzií rakúskej a slovenskej obchodnej kultúry je, že na Slovensku vláde v súkromných spoločnostiach prísnejšia hierarchia ako v Rakúsku. To by malo znamenať, že každý člen pracovného tímu alebo oddelenia má jasne stanovené úlohy a právomoci. Zvyčajne neprekračuje svoje hranice a pohybuje sa po vopred nakreslených značkách. Keď náhodou „nelegálne“ prekročí svoje hranice, mal by mať na to povolenie od svojho nadriadeného, aby nevznikli problémy.

Na základe konzultácii, ktoré vediem pre zahraničných manažérov, ktorí prišli na Slovensko, môžem dodať, že podľa nich u nás vládne silná hierarchia. Vedúci projektov alebo riaditelia sa snažia kontrolovať všetko. Na prvý pohľad sa im zdá, že Slováci sú malo iniciatívni pri riešení problémov a preberaní zodpovednosti. Keď im však ako noví režiséri ponúknu slobodu, zistia, že Slováci majú veľkú kapacitu prichádzať s novými efektívnymi riešeniami.

Sú pre Slovákov dôležité vzťahy pri obchodnej spolupráci?
Podľa porovnania kultúrnych dimenzii, môžeme povedať, že vzťahy pri obchodnej spolupráci sú takmer rovnako dôležité v prípade Slovákov ako aj Rakúšanov.
Podľa hodnotenia zahraničných manažérov, s ktorými som sa počas svojej konzultantskej činnosti stretla, sú osobné vzťahy pre Slovákov dôležité. Snažia sa ich budovať predovšetkým s kolegami na rovnakej riadiacej úrovni. Avšak individuálny úspech a individuálne dosahovanie cieľov je pre nich viac dôležité, ako výsledok celej skupiny. Neobetujú svoje výsledky v prospech tímu a motiváciou je pre nich individuálne hodnotenie. V práci sa zameriavajú na dosiahnutie výsledkov a hoci sú vzťahy medzi členmi pre nich dôležité, nie sú pre nich podmienkou pre úspešnú spoluprácu.

Dodržiavanie pravidiel a plánovanie
Dodržiavanie zákonov, pravidiel v cestnej premávke a detailných postupov je jedným z kritérií, podľa ktorého sa určuje obchodná kultúra. Podľa výskumov v danej oblasti existujú zovšeobecnenia, na základe ktorých Taliani majú zákony a pravidlá na to, aby ich obchádzali. Nemci nedokážu urobiť krok bez toho, aby dodržiavali stanovené pravidlá a predstavitelia českej obchodnej kultúry vedia nájsť medzery, ako si zákony a pravidlá prispôsobiť.
Po porovnaní kultúrnych dimenzií rakúskej a slovenskej obchodnej kultúry môžeme konštatovať, že rakúski obchodní partneri sa snažia dodržiavať stanovené pravidlá viac ako Slováci. Keď ich však porovnáme s nemeckými obchodnými partnermi, ich výsledky sú oveľa nižšie.

Dôležitá je oblasť, na ktorú sa zameriavame. Rakúski manažéri často oceňujú našu flexibilitu. Schopnosť pracovať dlhšie, keď si to projekt vyžaduje. Schopnosť zmeniť organizáciu projektu v krátkom čase, keď sa pôvodná štruktúra ukázala ako málo efektívna. Na ich strane si to vždy vyžaduje viac času.

To, čo im však spôsobuje problémy alebo je príčinou nedôvery, je nedostatok pravidiel a detailných návodov, ako sa projekt bude realizovať. Tu často hovoria o tom, že Slovákom chýba profesionálnosť. Nie je to otázka profesionálnosti, ale obchodnej kultúry. Ak obe strany vedia o týchto rozdieloch, vedia predvídať čo ocení druhá strana. A práve tu zohráva dôležitú úlohu znalosť osobitostí medzikultúrnej komunikácie, ktorej profesionálni bankári, IT odborní a technici pripisujú malú dôležitosť. Často narážajú na vzájomné nepochopenie bez toho, aby si uvedomili, že rokujú a spolupracujú s kolegami z inej kultúry.

Orientácia na dlhodobé ciele
Jednou z oblasti, v rámci ktorej môžeme porovnať rakúsku a slovenskú kultúru s ohľadom na dlhodobú orientáciu, je narábanie s finančnými prostriedkami a šetrenie. Bez ohľadu na to, či ide o profesionálnu alebo súkromnú oblasť Rakúšania a aj Slováci patria ku kultúram, ktoré sa snažia vytvárať si finančné zásoby do budúcnosti. To isté platí aj pre finančné zdroje spoločností. Projekty, ktoré pripravujú sa snažia naplánovať s ohľadom na dlhšie časové obdobie. Nie je pre nich dôležité len to, čo je aktuálne práve teraz.
Pre kultúry, ktorých obchodná kultúra sa zameriava predovšetkým na krátkodobé ciele, sú Slováci málo flexibilní. Boja sa riskovať a sú ochotní čakať na postupný rast.

Zdroj: Uverejnené v časopise Zisk manažment (www.manazerskecentrum.sk)
Autor článku: PaedDr. Eva Gáboríková, PhD., M.A. e-mail: egaborikova@gmail.com, www.evagaborikova.eu