27. februára 2024

Efektívna komunikácia vychádza z pocitu bezpečia

Komunikačné zručnosti, pojem, ktorý pozná zrejme každá manažérka a aj zamestnanec. Slovné spojenie, ktoré sa často skloňuje v inzerovanej pracovnej pozície, na pracovnom pohovore, hodnotiacich rozhovoroch a aj samotnom hodnotení. Balík zručností, ktorý sa pod týmto pojmom skrýva je vždy trochu iný, podľa pracovnej pozície, náplne práce a podobne. Každá komunikácia má totiž iný cieľ. Môže ísť o základné dorozumenie sa, informovanie, diskusiu, presviedčanie, vyjednávanie, motivovanie a podobne.

 Efektívna komunikácia je taká, ktorá smeruje k splneniu stanoveného cieľa jasne, zrozumiteľne, čo možno najjednoduchšie, priamo a nekonfliktne. V teoretickej rovine to je jasné a na tréningoch komunikačných zručností si každý môže osvojiť súbor zručností špecifický pre konkrétnu situáciu prípadne pozíciu ako napríklad zručnosť prezentovať, delegovať, zvládať konflikty a iné.

Často však pri rozvoji komunikačných zručností zabúdame na to, že v 95% prípadov myslíme a konáme na základe našich inštinktov a emócií a iba v 5% racionálne.

Naša komunikácia odrzkladľuje naše emócie

To, ako komunikujeme vychádza z toho, ako sa cítime. Či už aktuálne vo svojom živote, sami so sebou, vo vzťahu k niekomu konkrétnemu, ku kolektívu alebo k pracovnej úlohe, či procesom.

Emócie nám za každých okolností hovoria, čo sa s nami práve deje a čo potrebujeme. Hovoria o tom, či, kde a akým spôsobom sú prekračované naše hranice. Dávajú nám signál, či sa cítime v bezpečí, prípadne, čo pre seba potrebujeme urobiť, aby sme sa v bezpečí cítili.

To, či tieto signály rozpoznáme, venujeme im pozornosť a akým spôsobom sa postaráme o nastavenie svojich vlastných hraníc, určuje aj spôsob, akým komunikujeme. Tento spôsob môže teda byť spontánny, emočný, reakčný alebo vedomý, aktívny a asertívny.

Spätne tak komunikácia prispieva k vyjasneniu a nastaveniu hraníc a teda aj upokojeniu emócií, ktoré nás mohli predtým ovládať a k ďalšej komunikácií nezaťaženej emóciou, a teda aj k vytváraniu bezpečnejšieho priestoru nielen pre nás samých, ale aj druhých.

 

Sebaregulácia, prvý krok na ceste k vytváraniu bezpečia a k efektívnej komunikácii

Ak chcete svoju komunikáciu zefektívniť, je potrebné začať vnímať to, kde zlyháva, kde za vás prehovárajú emócie a postarať sa o vlastné bezpečie. Ak sa necítime byť v bezpečí, je v nás veľký nepokoj, sme nabudení a neustále pripravení na to zabezpečiť naše prežitie (útok, obrana, útek, zamrznutie).

Ak sme dlhodobo v strese a náš nervový systém nemá príležitosť dostať sa do rovnováhy, sme podráždení, úzkostní, kričia naše emócie a aj naše telo. Máme napríklad úzkostné prejavy, zdravotné problémy.

Byť v bezpečí znamená zaznamenávať svoje fyzické pocity a konať podľa nich. Pocit bezpečia = byť v spojení s našim telom = reakcia z pokojnej úrovne.

Pri akomkoľvek pocite nepohodlia je dôležitá naša schopnosť sebaregulácie.

Sebaregulácia je schopnosť všímať si a kontrolovať vlastné emócie, reakcie a myšlienky, a tým sa dostávať emocionálne do rovnováhy.Je to teda schopnosť ostávať pokojný a konať, reagovať, respektíve komunikovať primeraným spôsobom.

Základné kroky sebaregulácie:

  • Uvedomenie

Základom sebaregulácie je uvedomenie, respektíve sebauvedomenie, a to v zmysle uvedomenia si telesných vnemov. Pocity v sebe, emócie a myšlienky, ktoré sa objavia ako odpoveď na spúšťač (situáciu, okolnosti, ktoré vás rozrušili).

  • <Zastavte sa namiesto reakcie a pozorujte svoje telo

Zastavte reakciu a svoje myšlienky. Len si naďalej uvedomujte svoje telo. Pozorujte, čo sa vo vašom tele odohráva. Čo cítite? Zároveň sa zamerajte na pozorovanie svojho dychu, prípadne jeho prehĺbenie.

  • Pomenujte tento vnem

Pomenujte vnem, ktorý vnímate. Napr. cítim hnev, napínam svaly a zatínam päsť. Všímajte si ako sa vnem mení, keď ho pozorujete a pomenovávate. Stále vnímajte aj svoj dych.

  • Zamerajte pozornosť a všetky zmysly do prostredia okolo vás

Čo vidíte? Čo počujete? Ste tu a teraz v bezpečí? Čo sa vo vás mení, keď vnímate aj svoje prostredie.

  • Aká je teraz vaša potreba?

Čo presne by ste pre seba potrebovali urobiť? Napr. vystrieť sa, oprieť sa, na chvíľu sa vzdialiť, nadýchnuť sa viac zhlboka, uvoľniť napätie úsmevom a pod.

Aká by mala byť nová reakcia?

Zvážte, aká reakcia by bola najlepšia. Uvedomte si, ako vás to v danej situácií vedie reagovať, ako na podobnú situáciu bežne reagujete, či je to žiaduce a aká reakcia by vám mohla pomôcť situáciu zvládnuť lepšie. Reagujte a komunikujte viac uvedomelo.

Zregulovať sám seba môžete kedykoľvek a kdekoľvek. Môže sa zdať, že uvedené kroky sú zdĺhavé a nie vždy máte čas na uvedomelú reakciu. Keď si tento proces osvojíte a zautomatizujete, dokážete sa dostať naspäť do rovnováhy a upokojiť svoju sympatickú nervovú sústavu aj v priebehu niekoľkých sekúnd (aj v prebiehajúcej konverzácií s ďalšou osobou).

V komunikácií s niekým iným môžete vyjadriť aj potrebu na chvíľu sa vzdialiť, vziať si čas, na chvíľu konverzáciu odložiť a vrátiť sa, keď sa upokojíte. Môže to pomôcť nielen vám, ale aj danej situácií alebo druhej strane a vzájomnému vzťahu a porozumeniu. To sa netýka len náročných emócií ako napríklad hnev, ale aj emócií, ktoré väčšinou vnímame pozitívne, ako napríklad nadšenie (prehnané nadšenie môže tiež prispieť k vzájomnému neporozumeniu alebo nedôvere).

V sebaregulácii v žiadnom prípade nejde o snahu naučiť sa svoje emócie potlačiť. Ide o schopnosť svoje emócie rozpoznať, pomenovať pocity s nimi spojené a reagovať spôsobom, ktorý bude bezpečný pre vás aj vaše okolie.

V komunikácií, v ktorej reagujeme z pokojného rovnovážneho stavu môžeme dosiahnuť oveľa viac ako keď reagujeme emotívne.

V mojej praxi sa pri koučovaní na tému „nesprávnej“, „nevhodnej“ alebo „nedostatočnej“ komunikácie ukázali napríklad tieto problémy, ktoré v klientoch vyvolávali silné emócie a následný problém o tom komunikovať.

  • Neefektívne nastavené procesy, ktoré môžu sťažovať prácu jednotlivcom, tímom alebo spoluprácu na rôznych úrovniach. Riešenie: V rámci tímového koučingu si tím uvedomil a pomenoval tento problém a zároveň navrhol ako zefektívniť procesy a ako tento návrh komunikovať inému oddeleniu, ktorého sa to priamo dotýkalo.
  • Spôsob vedenia tímu, ktorý nebol podporujúci, vytvárajúci bezpečný priestor na otvorenú komunikáciu alebo samotná nevhodná komunikácia zo strany vedenia. Riešenie: Na základe spätnej väzby si manažér uvedomil, že sám potrebuje pracovať na svojej komunikácií a regulovať svoje emócie skôr ako bude na základe nich reagovať smerom k jednotlivcom a tímu (to znamená, komunikovať s väčším rešpektom a bez útočenia).
  • Zahltenie množstvom pracovných úloh, ktoré prinášalo zvýšený tlak na výkon a stres a následne aj prchkejšiu komunikáciu. Riešenie: Vďaka vnímaniu vlastných emócií si zamestnanec uvedomil, že na seba preberá zodpovednosť za úlohy a výsledky, ktoré jeho pozícií neprináležia. Uvedomením si hraníc zodpovedností, v ktorých je daná pozícia vymedzená, prestal na seba svojvoľne preberať úlohy, ktoré mu neprináležali. To prispelo k jeho upokojeniu a priateľskejšiemu prístupu ku kolegom.

Každá situácia je iná a každá si teda vyžaduje aj iné riešenie. A to sa vždy skrýva v človeku, ktorý danú situáciu rieši. Veľmi efektívny spôsob, ktorý vám dané riešenia môže pomôcť nájsť je aj koučing.

Autorka článku:
Ing. Katarína Ožvoldová, PhD.
Koučka v oblasti biznis, životného a systemického koučingu. Koučuje jednotlivcov, tímy aj skupiny.
Členka Slovenskej asociácie koučov
www.katarinaozvoldova.sk

 

 

About Author