PROJEKTY, ROZHOVORY

Elena Kohútiková: Viac žien vo vedení? Potrebujeme odvahu a zmenu myslenia.

Pridané 15. 11. 2024

INŠPIRATÍVNA CESTA PRVEJ VICEGUVERNÉRKY NBS

Pred dvadsiatimi rokmi bola Elena Kohútiková prvou ženou vo vysokej riadiacej pozícii. Podieľala sa na založení NBS, bola členkou bankovej rady a aj viceguvernérkou NBS. Zároveň pôsobila v Európskej centrálnej banke a Svetovej banke, bola tiež členkou Výboru OECD.

Ako podpredsedníčka predstavenstva VÚB a členka správnej rady Nadácie VÚB podporovala ženy v podnikaní. Počas svojej kariéry musela skĺbiť náročný pracovný život s rodinou. Je zástankyňou a podporovateľkou väčšieho zastúpenia žien vo vysokých riadiacich pozíciách ako aj žien v podnikaní.

Pani Kohútiková, dostať sa na vysokú manažérsku pozíciu je náročné, najmä pre ženy. Prezradíte, aká bola Vaša cesta?

„Bola to dlhá a náročná, no zároveň veľmi inšpirujúca cesta. Po vysokej škole som začínala ako úradníčka v ZŤS Dubnica nad Váhom, tam som sa mala možnosť priučiť korporátnej kultúre. Potom som osem rokov pracovala v základnom výskume – v SAV a dala som sa na diaľkové štúdium vedeckej ašpirantúry – tak sa vtedy volalo doktorandské štúdium. Po jeho ukončení som čoskoro prešla do Štátnej banky česko-slovenskej, kde som tiež začínala na pozícii referenta. Veľmi skoro nasledovalo rozdelenie republiky, vznik Slovenskej republiky a budovanie vlastnej menovej politiky. Postupne som sa vypracúvala vyššie v rebríčku a to aj tým, že som okrem vedomostí získavala aj manažérske skúsenosti.“

Dlhé roky ste boli jednou z malého počtu žien vo vysokých riadiacich pozíciách. Zmenilo sa podľa Vás postavenie a - vnímanie žien v spoločnosti a na vysokých pozíciách?

„Žiaľ, ani po mnohých rokoch na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Mnohokrát – a môj príklad to potvrdzuje – ak sa na vysoké pozície dostane žena a z akéhokoľvek dôvodu z pozície odíde, je nahrádzaná opäť mužským kolegom. Nevytvárame dostatočnú zásobáreň šikovných žien, ktoré by mohli na tieto vysoké manažérske pozície nastúpiť. Tam máme stále veľký dlh. Vidíme to aj vo vláde, aj v parlamente, že počet žien v týchto grémiách nezodpovedá podielu žien v spoločnosti, aj keď úplne vyvážený stav pravdepodobne nikdy nedosiahneme.“

Napríklad Fínsko aj Švédsko zaviedli kvóty na podporu rodovej rovnosti. Taktiež tu máme Smernicu EP a Rady EÚ k zlepšeniu rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností. Myslíte si, že je to správny postup ktorý môže viesť k zlepšeniu postavenia žien?

„Dlho som proti kvótam bojovala a verila som, že sa myslenie v spoločnosti postupne začne meniť. No asi sa nejakému systému regulácie nevyhneme, dnes určitá regulácia platí pre nevýkonné funkcie pre kótované firmy na burze, v budúcnosti by to malo platiť aj na štátom vlastnené firmy a ostatné spoločnosti, aj pre vládu. Tu na Slovensku nemáme veľa firiem na burze, čiže príkladov veľa nenájdeme. Osobne pokladám za kľúčové, aby sa viacej žien objavovalo vo firmách buď štátom vlastnených, alebo s podielom štátneho vlastníctva. To by mohol byť signál, že to so spravodlivejším rodovým zastúpením vo vedení firiem myslíme vážne.“

Podľa štatistík vyššie percento žien vyštuduje VŠ. Aj napriek bohatým skúsenostiam je stále menej žien na vyšších a riadiacich pozíciách. Je možné s tým niečo urobiť?

„Musíme sa prestať na ženu pozerať ako na  muža. My máme stále tzv. „mužský“ model riadenia. Treba vytvárať podmienky najprv v spoločnosti a potom aj vo firmách, aby ženy čo najmenej trpeli dilemou – práca či rodina. Aby jednoducho dokázali skĺbiť prácu a rodinu bez toho (aj keď sa tomu úplne vyhnúť nedá), aby mali výčitky svedomia, že niektorú časť zanedbávajú. Aby mohli mať deti a zároveň zastávať zodpovedné funkcie. Na to potrebujú potrebnú infraštruktúru napr.: jasle, škôlky, ale aj potrebnú flexibilitu v pracovnej oblasti. Dlhá materská dovolenka oslabuje schopnosť ženy a dôveryhodnosť samu v seba pri budovaní kariéry. Aj tu by sa vyžadovala vyššia flexibilita, no tá samotná bez infraštruktúry a flexibilnejších pracovných podmienkach nepomôže.“

Aj Vy sama ste podporovali ženy a pomáhali im, aby sa dostali na vyššie pozície. Aké aktivity ste vyvíjali?

„Samozrejme, najbežnejšia aktivita je vytipovať si ženy, ktoré majú schopnosti a vôľu ísť vyššie a potom s nimi pracovať. Individuálny koučing je tým najjednoduchším, no zároveň i najdôležitejším krokom v procese budovania kariéry, získavanie sebavedomia – a to aj na príkladoch žien, ktoré týmto procesom už prešli. Vo VÚB banke sme mali projekt nazvaný „Kolegynka na slovíčko“, kde sme sa spolu so sociologičkou pýtali našich kolegýň rôzne otázky súvisiace s ich kariérou, osobným životom a rodinou a na základe vyhodnotenia týchto otázok a diskusií v špeciálne kreovaných skupinách, sme navrhovali predstavenstvu opatrenia, ktoré mali viesť k lepšej harmónii medzi prácou a rodinou.“

Mnohé ženy, aj na vysokých aj nižších riadiacich pozíciách zápasia so získaním prirodzeného rešpektu. Na druhej strane vnútorne zápasia s časom, aby si udržali Work-life balance. Čo by ste nám poradili, sama ste dlhé roky bola vo vysokej funkcii a taktiež ste vychovávala svoje deti.

„Jednoduchý recept neexistuje. Prirodzený rešpekt som získavala tak, že som veľa študovala, vždy som bola pripravená na rokovania a postupne som sa stala istejšou i pri kladení otázok či vystupovaní v diskusii. Veľa napomôže i to, ak chodíme prednášať buď na školy, alebo na konferencie. Aj tam sa získava sebavedomie. Work-life balance v určitom období, keď má žena malé deti, sa dá dosiahnuť, u mňa to bolo na úkor koníčkov a voľného času. Ale to je prechodné obdobie, pokiaľ sú deti malé. Ak začneme viacej zapájať deti a partnera do domácich prác, aj tam si vieme „ukrojiť“ čas pre seba, prípadne pre prípravu do práce. Každá žena si to musí nastaviť individuálne, ale dá sa to. A paradoxne, a vysvetľujem to aj ženám, materstvo žene pomôže v mnohých ohľadoch aj pre vykonávanie vysokých manažérskych funkcií. Žena sa naučí pracovať s časom, určovať priority, rýchlo a efektívne rozhodovať, narábať s financiami. To všetko potrebuje aj pri vysokých manažérskych funkciách. Dokonca, niektoré ženy si počas materskej dopĺňajú vedomosti, napr. sa zdokonaľujú v cudzích jazykoch. Myslím si, že túto časť života ženy sme ešte dostatočne nedocenili.“

Ako členka správnej rady Nadácie VÚB podporovala ženy v podnikaní. Veľa žien má veľký sny ale má strach začať podnikať. Čo by ste im odkázali?

„Odkázala by som im, aby išli za svojim snom. Možno sa nesplní dnes ani zajtra, ale určite, ak pôjdu za ním dôsledne, tak sa im ten sen splní. Postupne, po malých krokoch, ale nezastať a ísť ďalej. „

Na druhej strane sa nám dostáva, že podpora žien je diskriminačná a nie je potrebná. Aký je Váš názor?

„Diskriminačné je to, ak neurobím nič a potom iba plním kvóty bez ohľadu na to, či na to tá žena má alebo nemá. Ale ak so ženami pracujeme, ak im pomáhame prekonať určitý prirodzený strach z vysokých funkcií, potom sa to berie ako normálny proces a nikto to za diskrimináciu nebude považovať. Pretože tá žena na to bude mať nielen profesionálne, ale aj ľudsky. „

Aké vlastnosti by mali mať ženy (manažérky) prípadne podnikateľky aby uspeli?

„To nie je jednoduchá otázka. V každom prípade by mali na sebe veľa pracovať, nebáť sa ísť do rizika a byť vytrvalé. Dať si dosiahnuteľné – viditeľné ciele medzi ciele, ktoré by nás mali doviesť ku konečnému cieľu. Pripravovať sa pravidelne a poctivo na  rokovania a nebáť sa povedať svoj názor alebo námet. Tak si postupne získajú rešpekt medzi kolegami. A mali by zostať ženami, nesnažiť sa preberať mužský prístup k manažovaniu. Iba vtedy budú uveriteľné.“

Často sa diskutuje potreba a rozdielnosť medzi ženským a mužským lídershipom. Aká je Váš názor?

„Podľa mňa je v tom rozdiel a tak to má byť, iba vtedy sa z oboch systémov riadenia dosiahne vyššia pridaná hodnota. Žena prináša do riadenia aj viac intuície a odvahy – nemá problémy zobrať osobnú zodpovednosť za rozhodnutia a využiť aj ten svoj „šiesty“ zmysel.“

Hovorí sa, že keď mužovi ponúknete vysokú pozíciu, bez váhania (väčšinou aj bez dostatočných skúsenosti) ju veľakrát aj hneď prijme. Ženy často váhajú aj napriek bohatým skúsenostiam. Prečo to tak je? Čo by nám ženám mohlo pomôcť?

„Je to pravda. Ženy si menej veria (nie všetky, ale v priemere), obávajú sa zodpovednosti a zlyhania. A tiež toho, že nezvládnu rodinu a prácu zároveň. Muži tieto obavy nepociťujú, a ak áno, nedávajú ich najavo. A práve preto treba so ženami pracovať, budovať ich sebavedomie a naučiť ich čo najefektívnejšie pracovať s časom. Čas môže byť vynikajúcim priateľom pre ženy, lebo ich núti efektívne pracovať a rozhodovať, ale aj nepriateľom, pokiaľ ho „neosedláme“.“

Roky ste bola vo vysokej riadiacej funkcii. Keď sa spätne pozriete na Vaše manažovanie, je niečo, na čo ste najviac hrdá?

„Určite som hrdá, ako sme zvládli vybudovanie Národnej banky Slovenska a zavedenie eura. Oboch týchto významných aktivít som sa zúčastnila a profesionálne to boli najkrajšie moje roky.“

Spomeniete si aj na prípadne neúspechy a zlyhania, ktoré Vás posunuli vpred?

„Boli aj také. Naučili ma, že nielen ja musím byť presvedčená o určitých krokoch, ale musím o tom lepšie presvedčiť aj kolegov a iných ľudí – čiže intenzívnejšej a efektívnejšej komunikácii pred každou veľkou zmenou. A tiež to, že prílišný perfekcionizmus na netrpezlivosť môžu byť viac na škodu ako na úžitok. Každý sme iný a treba sa u svojich kolegov naučiť budovať na tom, v čom sú silní. Tak dosiahneme úspech všetci.“

Zmenili by ste dnes niečo, keby ste sa mohli vrátiť v čase?

„Nie.“

Pre mnohé manažérky ste vzorov Vy. Máte aj Vy svoj vzor?

„Áno, Edit Piaff a Marie Curie-Sklodowskú.“

ĎAKUJEME ZA ROZHOVOR !

Tento článok bol vytvorený Združením podnikateliek a manažérok s podporou Centra pre medzinárodné súkromné podnikanie v rámci projektu „WE-Champs: Strengthening the Entrepreneurial Ecosystem by Networking Regional Women’s Chambers of Commerce and Business Associations„, financovaného U.S. Department of State Secretary’s Office of Global Women’s Issues. Všetky názory uvedené v tomto dokumente sú názormi autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názor vlády Spojených štátov alebo CIPE.