27. februára 2024

Katarína Brňáková podporuje matky v slobodnom rozhodnutí dojčiť.

Katarína Brňáková ​je inšpiráciou predovšetkým pre matky. Silná žena, ktorá okrem podpory žien k dojčeniu, prináša pohodu do našich životov aj prostredníctvom svojich kníh. Je zakladateľkou medzinárodnej kampane na podporu osvety o dojčení s názvom Dojčiť je IN – Kampaň za zdravšiu generáciu. Je spoluautorkou knihy Dojčenie slovom aj písmom a jej podtitul znie Nebuď tá, ktorá to vzdala! A autorkou kníh: Skok do života a Na živote je krásne aj to…

 

Katarína, čo Vás viedlo si založiť podnikanie?

 Stala som sa slobodnou matkou v 19-ich a pri návrate po rodičovskej dovolenke do dobre plateného zamestnania mal zamestnávateľ jednu podmienku. Totiž, aby som sa nedala vypísať s dieťaťom na OČR, keď ochorie. Uznal mi jeden deň, keď ho zoberiem k lekárovi, ale zvyšok som si mala zariadiť, aby som mohla byť v práci. Tak sa stalo, že som vynechala aj prvú besedu syna v škôlke, lebo som sedela v práci a budovala sny a ciele zamestnávateľa. Takisto, keď bol syn chorý, starala sa oňho moja mama. V škôlke bol neustále chorý a doktorka povedala, že trojročné dieťa nepochopí, že kvôli peniazom nevidí ráno mamu, keď vstane a mama je večer unavená, keď príde z práce a nedokáže sa mu venovať. Vníma len to, že mama tu bola a zrazu nie je. Dala som výpoveď a vrátila som sa na predĺženú rodičovskú dovolenku. Syn síce naďalej chodil do škôlky, ale pol roka vôbec nebol chorý. Vtedy som si dala predsavzatie, že ak budem mať ďalšie deti, budú na prvom mieste a zariadim si to tak, aby som bola s nimi vtedy, keď to potrebujú, nie vtedy, keď to zamestnávateľ dovolí. To bola a aj je pre mňa najsilnejšia motivácia ohľadom podnikania.

Vo vašom podnikaní sa venujete téme vzťahového rodičovstva, bližšie dojčeniu a tiež osvete o dojčení na Slovensku – v kampani Dojčiť je IN.  Prečo ste sa rozhodli podnikať práve v tejto oblasti?

V roku 2010, keď mala dcéra rok, problémy s dojčením sa mi podarilo vyriešiť pomocou poradkyne pri dojčení. Zistila som, že tak, ako som ja dovtedy o takejto službe netušila, netuší väčšina ľudí. Následne som dostala pozvanie do Bratislavy, na prednášku kanadského experta na dojčenie, Dr.Newmana a cestou domov som si povedala, že sa postarám o to, aby sa o tom, čo sme počuli, dozvedelo čo najviac mamičiek. Do pol roka som vypracovala víziu projektu a prvý web sme spustili rok po spomínanej prednáške.

Kampaň dojčiť je IN vznikla s cieľom, aby  sa ľudia dozvedeli o podstate dojčenia a o tom, že na Slovensku funguje sieť certifikovaných poradkýň pri dojčení, ktoré pomôžu s prípravou na dojčenie počas tehotenstva a tiež riešia problémy s dojčením po narodení dieťaťa.

Slobodné rozhodnutie pre mňa znamená mať k dispozícii čo najviac dostupných informácií z dôveryhodných zdrojov a na základe toho spraviť zodpovednú voľbu. Nie jednostranne, na základe nejakých vzorcov, resp. vystaviť sa napospas (ne)podpore okolia. Už len informácia, že dojčenie patrí medzi hlavné nástroje prevencie rakoviny prsníka a predčasné odstavenie zvyšuje riziko tohto ochorenia by mohlo zmeniť postoj mnohých žien. A keď sa to povie spôsobom „Dojčím, lebo sa starám o svoje zdravie a chcem sa dožiť a byť súčasťou života svojich detí aj v dospelosti.“ – je to motivácia hľadať spôsoby, ako dojčenie priviesť k úspechu a neuveriť marketingu výrobcov umelých mliek, že dojčenie je iba o kŕmení.

K tejto téme ste vydali aj knihu Dojčenie slovom a písmom.  V čom je táto kniha iná ako podobné knižky?

Naša prvá kniha, ktorá pre mňa navždy zostane kráľovnou vydavateľstva, vytvorila nový žáner. Odborné texty z dôveryhodných zdrojov sú zabalené do pútavých príbehov zo života spoluautorov. Nie je to žiadna inštruktážna kniha o tom, AKO dojčiť, ale o tom, PREČO. Je obľúbená aj medzi starými rodičmi a oteckami, číta sa skutočne ľahko. Som nesmierne vďačná, že má čo povedať a dokáže podporiť aj matky, ktoré z nejakej príčiny nemohli dojčiť tak dlho, ako chceli a majú preto negatívne pocity. Počas čítania dokážu identifikovať, čo v skutočnosti spôsobilo predčasné odstavenie a môžu vykročiť po ceste spracovania toho zážitku.

Kniha ako jediná na slovenskom knižnom trhu získala od odbornej poroty Slovenskej Inovačnej a Energetickej Agentúry Cenu ministra hospodárstva SR a doživotný titul „Inovatívny čin roka“. Ocenenie projektu knihy porota udelila za zrozumiteľný spôsob komunikácie vplyvu podpory dojčenia na životnú úroveň rodín, životné prostredie, národné hospodárstvo a úroveň služieb v zdravotníctve.

Podnikáte už niekoľko rokov. Aké boli Vaše začiatky v podnikaní a ako sa Vám darí teraz?

Kampaň Dojčiť je IN sme najprv realizovali s manželom, on už mal v tom období založenú živnosť a ja som bola na materskej s dcérou. Vlastnú živnosť som založila v roku 2014, počas tretej rodičovskej dovolenky. Pôvodne okrem realizácie kampane Dojčiť je IN aj na výrobu detských nosičov a hračiek, mala som aj vlastnú značku. Zistila som však, že komunikácia mi vyhovuje viac, ako ručná tvorba a sústredila som sa teda na rozvoj a tvorbu v tejto oblasti. Verím, že podnikanie je obrovskou príležitosťou na sebapoznanie a aj pády nás posúvajú vpred. Z kontaktov, ktoré som nadviazala a skúseností, ktoré som získala ešte pred založením živnosti, ako vedúca maloobchodu, poistná poradkyňa a obchodná zástupkyňa pre rôzne spoločnosti, čerpám dodnes. Práca by mala znamenať aj sebarealizáciu a prejsť po rôznych stupienkoch nás učí pokore a získavame zručnosti. V období, keď som bola obchodná zástupkyňa, som ešte nebola pripravená napísať knihu, ale bolo to potrebným obdobím, aby som dozrela. Vydavateľstvo sme založili v roku 2018, za účelom vydania našej prvej knihy a od roku 2019 ako majiteľka a konateľka môžem viesť tím skúsených profesionálov, pri tvorbe kníh a iných tlačovín, publikujem a prednášam na rôznych miestach, v dvoch jazykoch. Tiež zastupujem na Slovensku, v Českej republike a Maďarsku autorky žijúce v zahraničí. Poskytujem konzultácie prvoautorom o procese vydania knihy a ohľadom toho, aké zmeny prináša autorstvo do života človeka.

Okrem podnikania sa venujete aj publikačnej činnosti a vydali ste knihu Na živote je krásne aj to… a Skok do života. Ako vznikol nápad vydať tieto knihy?  S akými reakciami sa stretávate?

Od roku 2017 som aktívnou členkou skupiny osobnostného rozvoja uznávaného mentora Andyho Winsona. Od marca 2020 jeho skupinu aj vediem a  manažujem. Počas prvých vládnych pandemických opatrení som publikovala ešte aktívnejšie a vnímala som, že to nepomáha iba mne, ale aj ostatným členom. Vznikla myšlienka vydať výber z mojich najpopulárnejších príspevkov v tejto skupine a na jeseň 2020 uzrela svetlo sveta kniha Na živote je krásne aj to… , ktorú sme po 10 mesiacoch dotláčali. V 2021 vzniklo aj pokračovanie, s názvom Skok do života.  Je to akási kronika prvého covidového roka, ako sme to zvládli s deťmi. Knihu Na živote je krásne aj to… hodnotili nielen čitatelia, ale aj kritici pozitívne. Keďže neobsahuje žiadne citáty od zahraničných motivátorov, od čitateľov prišla spätná väzba, že je „bez amerických rečí“.  Kritici ju nazvali pravou slovenskou motivačnou literatúrou a jeden z nich ju dokonca prirovnal ku knihe Jacka Canfielda, Slepačia polievka pre dušu, akurát moja kniha je vraj autentickejšia a viac pre slovenského čitateľa. Na knižky dávam aj 100%-nú záruku vrátenia peňazí, zatiaľ za 5,5 roka ju využili traja, ale nie preto, že by neboli spokojní s obsahom. Ľudia majú radi skutočné príbehy a keď ich môžu spojiť so svojím životom, hodnotu to zvyšuje ešte viac. Svet potrebuje lásku a presne to čitatelia nájdu vo svojom živote, počas čítania.

Ste veľmi silná žena. Máte za sebou ťažké obdobie, rozvod, rôzne choroby detí a žiaľ aj to najťažšie, čo môže matku postihnúť – smrť svojho syna. Ako ste sa s touto skutočnosťou vyrovnali?

Začiatkom roka 2021 mi dospelý syn oznámil, že si chce založiť rodinu, mali sme hlboký rozhovor, vyjasnili sme si niektoré veci. Ja som sa mu ospravedlnila za chyby, ktoré som vo výchove urobila a on mi  povedal, že vždy sa cítil milovaný. Vtedy som netušila, že práve toto, že sme si úprimne povedali tieto veci, mi vo veľkej miere uľahčí bremeno ťarchy toho, že o pár mesiacov som sa musela vyrovnať s tým, že sa presťahoval na druhý svet. Potvrdilo sa, akú obrovskú hodnotu má ochranná a záchranná sieť, ktorú by sme mali budovať v období, keď sa nám darí. Máme tendenciu sa sústrediť iba na finančnú rezervu, avšak v psychicky náročnej situácii sú najpodstatnejšie vzťahy. Samozrejme je výborné, keď nemusíme riešiť AJ financie, ale iba financie nám neposkytnú to, čo potrebujeme. Podporu, podporujúce rozhovory, rameno, na ktorom sa môžeme vyplakať, objatie. V tých najnáročnejších chvíľach som vnímala obrovský príliv lásky od okolia a dovolila som si nateraz prijímať. Ono sa to nestane od seba, alebo že by sme mali šťastie, ale život nám vráti to, čo sme predtým do budovania vzťahov dali. Nikdy predtým som necítila takú obrovskú podporu, či už od rodiny, priateľov, čitateľov, kolegov, obchodných partnerov a pomohlo mi to nestratiť nádej a ustáť tú situáciu psychicky aj fyzicky. Dôkazom sily lásky pre mňa je aj fakt, že som to obdobie ustála bez liekov, alkoholu a fajčenia. Pritom abstinujem od závislosti na liekoch 20 rokov a od fajčenia 13 rokov. Podstatu neustáleho posilňovania reziliencie – odolnosti voči otrasom zdôrazňujem odvtedy ešte viac. Vnútorná sila a kvalitné vzťahy sú tým, čo má najväčšiu hodnotu v extrémne ťažkých situáciách.

Okrem toho, že ste podnikateľka, ste aj matka, samoživiteľka. Ako sa Vám darí zladiť pracovný a súkromný život?

Ako som spomínala, podnikať som začala kvôli časovej flexibilite. Pred 7 rokmi sa manžel od nás odsťahoval počas rozvodového konania 3 týždne pred nástupom najmenšieho dieťaťa do škôlky, dcéra bola vtedy prváčka na ZŠ a najstarší mal maturitný ročník. Ja som bola tesne po skončení rodičovskej dovolenky a urgentne som teda potrebovala oživiť živnosť, aby som rodinu uživila. Priznám sa, že niekedy je to veľmi náročné, obzvlášť, keď príde niečo nečakané. Ale stále to je o flexibilite a reziliencii. Viera, že všetko sa deje k dobru všetkých mi pomáha povzniesť sa nad niektorými vecami a nemíňať energiu na to, čo nie je podstatné. Snažím sa zaoberať s vecami, ktoré dokážem ovplyvniť. Vo výchove predovšetkým uznávam prácu rodičov na sebe a byť autentická.

Teda mať seba v úcte a nechcieť od dieťaťa niečo, čo sama nerobím. U nás deti majú náhľad aj do práce, keďže pracujem z domu. Je to podstatné aj preto, lebo viac rozumejú postupnosti, ako sa zarábajú peniaze a následne si viac vážia to, čo majú. Som vďačná za možnosť práce z domu, za tie roky som si zvykla zladiť to, čo je potrebné zladiť a aby to bolo v súlade s našimi hodnotami a cieľmi – rodinnými aj pracovnými.

Máte nejaké výzvy do budúcna? Ak áno, aké?

Výzvy zabezpečujú v našom živote rast, takže ich beriem ako nutnú súčasť. Snažím sa ich riešiť a skúmať, akým spôsobom mi pomôžu rásť. Momentálne riešim výzvu zo zdravotného hľadiska, blízko 50-ky s nástupom menopauzy sa objavili zaujímavé situácie, ktoré som predtým nezažívala. Vyrovnať sa s tým, že vstupujem do ďalšej etapy života je miestami výzvou. Ale beriem to s pokorou, lebo pokiaľ žijeme a dokážeme sa prispôsobiť zmeneným podmienkam, stále môžeme žiť kvalitný život. Moje zdravotné problémy na jeseň odsunuli vydanie mojej 4.knihy s názvom Milovať bez „ale“ na jar 2024, takže pracujem aj na tom, aby získaným časom na realizáciu bola ešte lepšia. Je to vlastne pokračovanie knižiek Na živote je krásne aj to… a Skok do života. Príbehy popisujúce moje prežívanie z obdobia, kým bol syn nezvestný a následne spracovania lúčenia. Za účelom spracovania straty blízkej osoby existuje množstvo kníh. Avšak také, ktoré by dokázali podporiť ľudí, čo hľadajú blízku nezvestnú osobu, už pomenej. Práve túto medzeru má aspoň sčasti vyplniť moja ďalšia kniha. Napriek téme bude plná nádeje a lásky. V budúcnosti mám v pláne aj ďalšie knihy, no najpodstatnejšie je prijať to, čo život prináša. Tak, ako som pred 6 rokmi netušila, že sa stanem autorkou, následne ocenenou autorkou a majiteľkou vydavateľstva, ani teraz nemôžem dopodrobna naplánovať, čo by sa malo v mojom živote stať. Verím v určení toho, KÝMI sa chceme stať, bez ohľadu na okolnosti. Následne sa nechať viesť po ceste s využitím aktuálnych príležitostí.

 Vo svete biznisu ale aj kariére sa veľakrát stretávame s rôznymi prekážkami. Čo by ste poradili, ako sa vyrovnať s neprajníčkami?
Pred rokmi som od zahraničného lektora počula vetu:“ „Jedna vec, ktorú sa ako podnikatelia môžeme naučiť z počítačových hier: Cesta, po ktorej neprichádzajú nepriatelia, nikam nevedie.“ Nuž, tak to je. Vždy bude niekto, komu nevonia to, čo robíme, ako to robíme alebo kým sme. Ale je to ich príbeh, v ich vlastnej hlave. Stáva sa, že mi mamička povie, že ju považujem za zlú matku, lebo nedojčí, alebo seba považujem za nadčloveka, lebo som dojčila spolu 10 rokov a podobne. Pritom som nikdy podobné niečo nevyslovila, nenapísala, ani nemyslela. Keď sme si vedomé svojej hodnoty a svojich hodnôt, ani útoky, ani pochvala nebudú tými, čo by riadilo náš život. Ľudia majú v sebe rôzne bolesti, každý má iný životný príbeh a niekedy jediné slovo slúži ako iskra, ktorá spôsobí výbuch. A ľudia niekedy sú nahnevaní na seba, keď vnímajú samotnú odvahu u iných, lebo im to môže pripomenúť, že oni nemali takú odvahu. To nie je o nás. Takže aj tak ku tomu pristupujem, keď niekto atakuje. Keď chceme úctu okolia – majme v úcte seba aj okolie. Keď chceme pochopenie – snažme sa pochopiť seba aj druhých.

 Máte niekoho kto Vás inšpiruje, kto je Vašim vzorom?

Keď som bola malá, netúžila som byť ako ostatné dievčatá v mojom veku. Žiadna princezná, speváčka a podobne. Túžila som byť ako Margaret Thatcher, obdivovala som jej silu. Po štyridsiatke som zistila, že najväčšia hodnota je, keď chceme a dokážeme byť samy sebou. Snažím sa nabrať inšpiráciu zo svojho okolia, z kníh, z príkladu ľudí. Verím, že neexistuje človek, od koho by sme sa nemohli niečo naučiť, niečím by nás nedokázal inšpirovať. Aspoň k tomu, aby sme sa zamysleli nad svojím životom. Preto sa zaujímam o ľudí a ich príbehy. Či už osobne, cez net, alebo v knihách. Veľkými učiteľmi sú moje deti, často žasnem nad ich pohľadom na svet.

Ďakujeme za rozhovor!

About Author