So. jún 12th, 2021

O radosti života….alebo dostali by sme sa do neba

Hovorí sa, že kým egyptskí bohovia niekoho pustili do neba, tak sa ho spýtali dve otázky :

„Zažil si počas svojho života radosť?“

„Spôsobil si počas svojho celého života radosť niekomu inému?“

Podľa toho, ako znela odpoveď, sa daný človek dostal do neba alebo nie.

Na prvý dojem sa zdajú obe otázky jednoduché. Na sebe si uvedomujem, že to tak nie je .

Keď som bola malá, pravidelne sme chodili do kostola a tam som často v rámci omší, určených deťom počula tri slová- Radosť Rozdávaním Rastie! „RRR“

Vtedy som si to neuvedomovala, ale postupom času áno, je to tak, teda u mňa určite. Ak som ja radostná, veselá, nejakým zázračným spôsobom sa to prenáša aj na ostatných a teda samotná radosť rastie. O to vzácnejšie je to v pracovnom prostredí a v pracovnom procese. V práci, kde sme obklopení kolegami, s ktorými trávime väčšinu času z celého dňa a preto je o to dôležitejšie, ako tento čas prežijeme. Či budeme plní radostných emócií alebo naopak, necháme sa ovládať zlobou, závisťou, nenávisťou, zlosťou a inými pocitmi.

RADOSŤ– odborníci ju radia k pozitívnym emóciám. Je jedna z tých najpríjemnejších.
V Beethovenovej Óde na radosť sa spieva o tom, že radosť, dcéra večnej lásky, jej kúzlo dokáže zázraky. Je tomu naozaj tak? Je náš život naplnený radosťou?

Čo vnímame ako radosť?

Uvedomujeme si ju vôbec?

Radosť sa zvyčajne prejaví, keď je naplnená naša potreba po pocite šťastia, keď sú uspokojené naše potreby, či už spoločenské alebo individuálne. Keď máme priestor venovať sa tomu, čo nás napĺňa, baví, kde sa môžeme realizovať, tvoriť, žiť…

Veď aj Sokrates povedal: „Radosť musíme čerpať zo seba, nie z iných!“.
U každého jedinca je to iné. Niečo iné nám spôsobuje radosť.

V tejto náročnej „covid“ dobe žijeme tak zvláštne, inak ako doteraz. Máme nový normál a nie vždy je jednoduché nájsť v takýchto chvíľach zdroje radosti, zdroje potešenia.

Čo je však potešujúce, je to, že šťastie a radosť môžu prísť aj vtedy, keď to najmenej čakáme. Budhizmus hovorí, že radosť je skutočná vtedy, ak vychádza zo samotnej mysle. Ak myseľ je radostná, potom vieme ľahšie znášať problémy spojené s materiálnym svetom.
Ja sama nachádzam radosť v maličkostiach. Smiech, ktorý je prejavom radosti, je esenciou života. Nielenže pôsobí na nás dobre po zdravotnej stránke, ale aj zlepšuje našu náladu. Zasmiať sa tak schuti od srdca je priam zázračný liek. Uvoľnia sa nám hormóny šťastia a život sa hneď zdá jednoduchší a krajší.
Ak by som dnes mala odpovedať egyptským bohom na ich dve otázky, moja odpoveď by v oboch prípadoch znela – ÁNO, aj napriek okolnostiam.

Šíriť radosť, úsmev, šťastie je oveľa lepšie ako podliehať negatívnym emóciám a nechať sa ťahať emočne dolu.
Výstižne to poňala Matka Tereza, ktorá povedala:
„Radosť je modlitba, radosť je sila, radosť je láska, radosť je z lásky upletená sieť, do ktorej sa dajú chytiť duše. Boh miluje radostného darcu. Ten, kto dáva s radosťou, dáva najviac.“

Priatelia, radujme sa spoločne, nájdime si dôvod na úsmev- obohacuje nás to a naša duša potom spieva!

Autorka článku: PaedDr. Elena Moravčíková, ACC
Koučka, mentorka, trénerka soft-skillových zručností
www.sowires.sk