Ne. sep 20th, 2020

Rečníctvo je pre každého. Vedieť sa prezentovať a rečniť sa dá naučiť.

Rečniť sa dá naučiť.  Na svojich tréningoch učí ľudí prezentovať a vystupovať sebaisto. O rečnení s trénerkou Katkou Kovalčíkovou.

„Na prekonanie trémy odporúčam vidieť zmysel v tom, čo rozprávam“ odporúča  víťazka   medzinárodnej   rečníckej  súťaže a  trénerka mäkkých zručností Katka Kovalčíková. Na  svojich   tréningoch  mení účastníkov  na silnejších rečníkov.

V dnešnej dobe rečniť, prezentovať, rozprávať pred publikom je veľká výhoda. Mnohí z nás si myslia, že byť dobrým rečníkom sa musíme narodiť. Aký je Váš názor? Dá sa rečnenie naučiť?

Je to nielen veľká výhoda, ale aj niečo veľmi potrebné. Je škoda, niekedy až tragédia, keď tých, ktorí majú múdrosť aj charakter, nie je počuť.

SpeakUP v angličtine znamená hovoriť nahlas, ale aj prejaviť sa. A to presne robíme. Chceme ľudí povzbudiť, aby sa nebáli prejaviť. Chceme v ľuďoch pestovať silu v hlase. HLAS vie o nás veľa prezradiť. Napríklad strach, prejav úzkosti, pochybnosti, nízke sebavedomie. Vieme pomôcť hlas obnoviť, nebáť sa ho používať. Veľa účastníkov sa výchovou naučilo hovoriť potichu. Čo sa im zdá prirodzené, je plaché a príliš tiché až tak, že ho druhí ľudia ani nepočujú alebo neberú vážne. Pomáhame ľuďom nebáť sa hovoriť hlasnejšie. Hovoriť nahlas neznamená kričať.  Hovoriť nahlas znamená oprieť sa o svoj hlas, ukázať, že som si sebou a tým, čo hovorím, istý.

Prezradíte nám, nemali ste aj Vy strach  z rečnenia?

Netreba hovoriť v minulom čase. Stále ho niekedy pociťujem. Ale strach nebol pre mňa nikdy dôvod vyhnúť sa vystúpeniu.

Vystupovanie a rečnenie som ako dieťa nevyhľadávala, ale keď som bola požiadaná niečo verejne povedať, či moderovať, povedala som si – prečo nie. Môžem pomôcť a cítiť sa užitočná. Bol to pre mňa aj zdroj ocenenia. Trému som začala riešiť až v puberte. Mala som pochybnosti, čo si o mne kto pomyslí, čo keď niečo zabudnem, čo keď sa zakoktám, ako budem vyzerať. Treba si uvedomiť, že tréma nie niečo s čím sa narodíme, ale je výsledkom nášho myslenia. 

Tréma – veľa ľudí má sklon si z nej urobiť výhovorku, ako sa vyhnúť svojmu strachu. Je to akoby ste nechceli cvičiť, lebo sa zadýchate. Prestavte si, že by  sa taký Martin Luther  King ráno zobudil a povedal žene: „ Ja nikam nejdem, mám trému.“

Mať strach je v poriadku, nenechajte sa ním ale zastaviť. Na prekonanie trémy odporúčam vidieť zmysel v tom, čo chcem povedať.

Môžem mať strach, že sa strápnim, že sa zakokcem, že dostanem okno. Ak si však za tým, čo hovoríte, stojíte a považujete to za dôležité, tak to povedzte. Hovoriť o veciach, na ktorých nám záleží a prekonávať strach, ktorý je s tým spojený, to je dlhodobo tá najlepšia antistresová technika.

Veľa z nás si povie, že sa chce sa naučiť rečniť. Dá sa rečnenie vôbec naučiť?  Môžem si zobrať  knihy, postavím sa pred zrkadlo, prípadne sa prihlásim na kurz.

Jasné, že sa dá naučiť, inak by som nemala živobytie! 🙂 Na základe mojich skúseností a prácou so stovkami klientov môžem povedať, že som ešte nezažila človeka, ktorý by nezažil pokrok. Každý väčší alebo menší pokrok znamená, že som sa zlepšil a teda, že sa zlepšiť dá.  Je to kombinácia tipov, ako lepšie formulovať svoje myšlienky a odstraňovania mentálnych zábran prejaviť sa.

Treba však počítať s tým, že nič nie je zadarmo. Ide o čas, energiu a námahu, ktoré treba venovať tomu, aby zlepšenie prišlo. Ak máte hlas a viete rozprávať, viete rozprávať aj pred publikom. Otázka je, ako. Ako sa Vám darí byť zrozumiteľný, vyjadriť to, čo máte v sebe, zaujať, vzbudiť emócie, ovplyvniť postoje a správanie publika. Všetko toto sa však dá naučiť.

Technika seba natáčania, prípadne sledovanie sa v zrkadle nám síce ponúkne možnosť pohľadu na seba, ale ja to neodporúčam. Podľa mňa je najlepšia spätná väzba od živého publika. Na tréningoch SpeakUP robíme len s takou. Spätná väzba od iného človeka, ktorý Vás videl a počul, dozvedieť sa, aké mal pocity, keď ste rozprávali, ako Vám rozumel, či ste ho zaujali, či ho to bavilo, či vám uveril, to je niečo, čo Vám vlastný pohľad do zrkadla nepovie.

Rečníckych kurzov je pomerne veľa. V čom je Speak up iný? 

V prvom rade, vraj je naozaj úplne iný, než ostatné. Možno aj preto, že nevznikol kopírovaním alebo vylepšovaním iných kurzov. Keď som ho tvorila, na žiadnom inom kurze som dovtedy ani nebola, robila som ho podľa seba – v duchu „keby som mala ja ísť na rečnícky kurz, na aký by som chcela ísť“.

Najväčší faktor tkvie v tom, že my všetci, ktorí SpeakUP školíme, sme zo srdca presvedčení o tom, že každý má čo povedať a že to dokáže povedať tak, aby druhých bavilo ho počúvať. Viera v ľudský potenciál, potenciál každého človeka prejaviť sa. To je naša hybná sila, to nás poháňa. Nebojíme sa potom ľudí konfrontovať, dávať im výzvy, dávať im otvorenú spätnú väzbu, vyžadovať viac, než im je pohodlné. Na konci trojdňového tréningu sú veľakrát samotní účastníci prekvapení sami zo seba. Nikdy by nepovedali, že to v sebe majú.

Druhá vec je aktívne učenie. Na našom kurze sa nesedí a nepočúva. Práve naopak. Na našom kurze sa pracuje. Každý účastník počas tréningu urobí desiatky malých či väčších prejavov a dostane spätnú väzbu.

Tretím faktorom sú naši lektori. Sú z praxe (sami vystupujú na verejnosti) a milujú prácu s ľuďmi.

A posledná vec – spolu-preberáme zodpovednosť za výsledok. Nie sme alibisti, že „my sme všetko odškolili, je to na vás, čo si vezmete“. Vaše zlepšenie je náš spoločný projekt a sme preň rovnako zapálení ako vy sami.

Sú ľudia, ktorí nemajú problém vystúpiť pred publikom, prípadne zobrať do ruky mikrofón. Na druhej strane sú aj takí, ktorí by sa najradšej „pod zem prepadli akoby mali niečo povedať“. Dá sa naozaj naučiť rečniť/ vystupovať?

To, že niekto nemá problém rozprávať nahlas a dlho, ešte neznamená, že je dobrým rečníkom. Tiež má na čom pracovať.

Dobre to vystihol jeden môj klient: „Myslel som si, že som skvelý rečník, no to som bol len ukecaný.“ Silným rečníkom je podľa mňa človek až vtedy, keď svojím rozprávaním prináša pridanú hodnotu ľuďom, ktorí ho počúvajú.

Áno, opäť to poviem, že rečnenie sa naozaj dá naučiť. 🙂

Dokonca je možné začať mať rozprávanie na verejnosti rád, užívať si ho. Ľudia si vedia k nemu kompletne pretvoriť vzťah.  (Vraj to je tak  aj s behaním, ale to som zatiaľ neskúšala 🙂

Ľudia, ktorí prešli Vašimi tréningami na sebe zažili osobnostnú premenu. Je to za taký krátky čas vôbec možné?

Áno, hovorievajú to ľudia, aj po rokoch po absolvovaní kurzu. Smejú sa, že išli na rečnícky tréning a zažili terapiu a osobnú premenu. Niet väčšej radosti ako toto počuť. Niektorým ľuďom to vyslovene sadne, nielen že zlepšia svoju zručnosť, ale udeje sa s nimi ešte niečo viac – začnú si viac veriť, menej sa kontrolovať, byť slobodnejší. Pre nás je to najväčšia odmena.

V  ponuke kurzov máte aj tzv. Power training, DELFY – spoznaj seba, Zásadné rozhovory. O čom sú tieto tréningy a ako nám môžu pomocť?

Každý z nich by bol na samostatný rozhovor. Predstavím ich v skratke:

Power Training – Absolvovať tento tréning je pre mnohých krok k veľkej zmene. Nakopne vás. Sú to dva dni, kde človek objavuje, čoho všetkého je schopný, keď sa pre to rozhodne. Vtedy neexistujú prekážky, limity ani výhovorky. Keď to raz okúsi, už nie je cesty späť.

Tréning Delfy – Spoznaj sám seba. Na tomto tréningu sa učíme spoznať lepšie seba prostredníctvom druhých. Všímame si, čo nám na druhých vadí, čo nás irituje, čo nám prekáža. Pretože to sú naše tienisté stránky ktoré máme, ale ktoré nevidíme, prípadne nechceme vidieť, ignorujeme, potláčame. Ideme až do špiku kosti a snažíme sa s tým, čo sme doteraz v snahe o dokonalosť (alebo prijateľnosť) ignorovali a potláčali, konfrontovať, pracovať a prijať ako svoju súčasť. Veľmi oslobodzujúce.

Novinka – Zásadné rozhovory – tréning, kde pomáhame ľudom sa pripraviť na zásadné rozhovory. To sú tie, ktorým by sme sa chceli vyhnúť. Také, kde ide o veľa, kde môžeme veľa stratiť (prácu, ľudí), kde sú silné emócie… napr. rozprávať sa s mužom o sexe, so šéfom o jeho štýle riadenia, so svokrou o nezasahovaní do výchovy, oznámenie zlej správy…. a podobne. Pomáhame im čeliť, pripraviť sa na ne, zvládnuť ich. Získate tak väčšiu intimitu vo vzťahoch a sebaistotu. Vraj úspech človeka sa dá merať počtom náročných rozhovorov, ktorým je ochotný sa vystaviť.

Čo pre Vás slúži ako motivácia?

Kombinácia všeličoho. Potreba byť užitočná, robiť dobré a zmysluplné veci. Tiež chuť robiť niečo, v čom som dobrá a získať ocenenie. Chcem budovať svoju sebaúctu tým, že budem spokojná s tým, čo robím, ako to robím a s kým to robím. A tiež byť dobrým vzorom pre moje deti. V podnikaní nás s mužom motivuje aj možnosť vytvárať príležitosti  pre šikovných ľudí, s ktorými chceme spolupracovať.

Čomu sa venujete keď nepracujete?

Normálnemu životu. Som s rodinou – s mužom a dvomi malými dcérami. Rada pečiem. Často mávame návštevy – grilujeme, bavíme sa s kamarátmi a rodinou. Čítam – rada a veľa. Som tretím rokom účastníčkou dlhodobého psychoterapeutického výcviku PCA. Rada sa rozprávam s ľuďmi na tzv. encounterových skupinách.

Aké sú Vaše vášne?

Neviem, či sa to počíta ako vášeň, ale poviem, čo ma baví. Veľmi ma baví taká praktická psychológia pre bežný život – schopnosť porozumieť sebe a iným ľudom. Bavia ma ľudia, medziľudské vzťahy a komunikácia. Mám rada knihy a filmy.  Taktiež ma baví piecť.  A tiež ma baví všetko, čo sa týka výchovy detí. Obdobie vzdoru je moja srdcovka.

Ďakujeme za rozhovor!

 

 

Bližšie informácie: Katarína Kovalčíková, https://www.silnyrecnik.sk/

Fotografie sú z archívu Kataríny Kovalčíkovej.