27. februára 2024

Štyri reakcie na sebakritiku – ktorá je tá Vaša?

Pomysleli ste si niekedy, že nie ste dosť dobré, múdre, zaujímavé alebo šikovné natoľko, aby sa vám darilo tak, ako si želáte? Podobné myšlienky sú starou známou obohranou pesničkou mnohých žien, bez ohľadu na vzdelanie, pracovnú pozíciu či spoločenský status. Väčšina ľudí si sebakritiku veľmi dobre uvedomuje, avšak nájdu sa situácie, v ktorých sebakritika ovplyvňuje konanie ľudí aj bez toho, aby si obmedzujúce myšlienky uvedomovali.  Aj napriek tomu, že o nich nepremýšľajú, sú natoľko silné, že zasahujú do mnohých pracovných aj súkromných rozhodnutí.

Aby sme sa v sebe vyznali viac a prekukli sabotérov, ktorí nás ovládajú, v tomto článku si predstavíme 4 časté spôsoby, ako človek reaguje na hlasy svojho vnútorného kritika.

Vnútorného kritika máme všetci bez ohľadu na množstvo dosiahnutých úspechov, získaných titulov, certifikátov či absolvovaných kurzov osobného rozvoja. Majú ho vaši známi a dokonca aj ľudia, ktorých obdivujete alebo považujete za svoj vzor. Svojou neúnavnou prácou zasahuje do rôznych oblastí nášho života a výrazne sa prejavuje najmä v tých, ktoré sú pre nás dôležité. Najčastejšie sa ozýva v súvislosti s výkonom v zamestnaní a vlastnom podnikaní alebo v súvislosti so sebadôverou v rámci medziľudských vzťahov.

AKO ZNEJÚ SEBAKRITICKÉ MYŠLIENKY

Vnútorný kritik má veľa prevlekov. Zhadzuje nás, spochybňuje, obviňuje alebo nás diriguje, aby sme nekonali podľa svojich vlastných túžob, ale podľa predstáv spoločnosti.
Z tohto dôvodu aj sebakritické myšlienky môžu znieť rôzne.
Napríklad: Nie som dosť dobrá mama, lebo na svoje deti kričím.
Nie som dobrá dcéra, lebo so svojimi rodičmi často nesúhlasím.
Nie je na mne nič výnimočné ani zaujímavé.
Nikto ma nemá rád.
Nikdy nebudem dobre zarábať.
Na zmenu práce som už stará.
Vyššiu pracovnú pozíciu si nezaslúžim.
Môžu sa ozývať aj myšlienky, ktoré v nás vyvolávajú pocit viny, hanby alebo otázky, typu: čo by na to povedali ľudia.
Zoznam by mohol pokračovať ešte dlho, no dôležité je niečo iné.

Spôsob, ako na sebakritiku reagujeme, je oveľa dôležitejší, než ona sama.  Preto sa pozrieme na 4 najčastejšie reakcie ľudí na sebakritické myšlienky. Počas toho, ako ich budete čítať, pokúste sa medzi nimi nájsť tú, ktorá je príznačná práve pre vás.

      1. PONÁRANIE SA DO PROBLÉMU.

    Prvou častou a škodlivou reakciou na hlasy vnútorného kritika je ponáranie sa do problému. Vtedy na svoj problém myslíme, analyzujeme ho, otáčame z každej strany, až sa v ňom poriadne zamotáme a nevidíme cestu von. Škodlivé je to preto, lebo natoľko sústreďujeme pozornosť na svoje nevýhody, že sa zabúdame pozerať okolo a hľadať možnosti, ktoré nám pomôžu. To, že sa ponárame do problému zistíme napríklad tým, že sa zaoberáme otázkami typu: Prečo to neviem tak dobre, ako moja priateľka? Prečo som to nedokázala? Prečo práve ja mám takú smolu? Napríklad na vzťahy, na prácu, na peniaze.

        1. REZIGNÁCIA

    Druhou reakciou na sebakritiku je rezignácia, kedy svojim sebakritickým myšlienkam veríme a zmierime sa s tým, že sú pravdivé. Následkom toho je, že sa vzdáme nádeje, že aj my môžeme byť medzi ľuďmi obľúbené, že môžeme zarábať lepšie než doteraz alebo, že máme vo svojej rodine dôležitú hodnotu, aj keď sa „iba“ staráme o deti. Ten kto rezignuje, zdanlivo sa zmieri s tým, že je menejcenný, podpriemerný a nebude sa mať tak dobre, ako ľudia, s ktorými sa porovnáva. Prestáva snívať, určovať si zámery alebo ciele, stáva sa neprimerane skromným a ignoruje hlas svojho skutočného potenciálu. Aj keď táto forma pôsobí na prvý pohľad neškodne, postupne nás oberá o energiu, vitalitu a radosť zo života. Natoľko si zvykneme na bezmocnosť, že ľahko prehliadneme, že aj my máme veľa príležitosti k tomu, aby sme sa mali lepšie.

        1. ÚNIK

    Obvyklou reakciou na sebakritické myšlienky je aj únik, ktorý si často vôbec neuvedomujeme. Chceme na ne zabudnúť alebo hľadáme od nich rozptýlenie zábavou, ohováraním iných, vyhľadávaním na internete, trávením času na sociálnych sieťach, prokrastináciou alebo jedlom a alkoholom. Ak nie sme spokojné vo vzťahoch alebo sa nám v práci nedarí, náš mozog nám na upokojenie začne podsúvať tento nezdravý fastfood, ktorý nás nachvíľu zasýti. Únik je škodlivý najmä vtedy, keď sme na ňom závislé a neuvedomujeme si, že pred niečím utekáme. Aby sme mohli zhodnotiť, či uvedené aktivity sú únikom alebo sú pre nás potrebným relaxom, odpovedzme si na otázku, či ich robíme vedome a s dobrým pocitom alebo či pri nich máme výčitky, lebo vieme, že svoj čas a energiu by sme mali využiť inak.

        1. BOJ

    Niektorí ľudia, aj napriek tomu, že sa cítia slabí, rozhodnú sa s vnútorným kritikom bojovať. Napríklad sa ho snažia utíšiť nahováraním si pozitívnych viet a snažia sa svoju myseľ oklamať. Stáť pred zrkadlom a presviedčať sa, že sa máme rady, že sme úspešné a obľúbené, ak sa tak v skutočnosti necítime, nám nepomôže, lebo to v nás vyvolá vnútorný konflikt. Keď vieme, že to, čo si nahovárame, nie je pravda, budeme sa cítiť ešte horšie. Pozitívny prístup je pri zmene nášho myslenia veľmi užitočný, na čo existujú aj vedecké výskumy, avšak musíme ho používať správne. To, čo sa mnohým ľuďom osvedčuje, je napríklad opieranie sa o reálne dôkazy o úspechoch a známkach spokojnosti v našich skutočných životných udalostiach. Pokiaľ nie je pozitívne myslenie dôveryhodné, fungovať nebude.

     ÚČINNÉ CESTY K ZMENE SPRÁVANIA

    Bez ohľadu na to, či sa zvyknete do svojich problémov ponárať, rezignujete alebo pred svojimi kritickými myšlienkami unikáte či s nimi bojujete, nie ste stratené. Ak takto reagujete, ste úplne v poriadku a vaša kritická časť mozgu si robí svoju prácu dobre.
    Ak cítite, že vás tieto myšlienky obmedzujú a bránia vám žiť v radosti, púšťať sa do nových výziev a úspešne rozvíjať svoj potenciál, môžete to zmeniť, pretože sebakritika je zvyk, ktorý sa vieme naučiť regulovať.
    V praktickom živote pri zmierňovaní vplyvu sebakritiky pomáha všímavosť, kvalitné sebapoznanie, uvedomovanie si svojich talentov a silných aj slabých stránok a zabehnutie účinných taktík či stratégií, ktoré budú šité na mieru situáciám, ktoré sa rozhodneme zvládať lepšie.

    Autorka článku:
    Ing. Zuzana Palková
    Talentová koučka a konzultantka, predsedníčka Slovenskej asociácie koučov – SAKo
    www.zuzanapalkova.sk

About Author